skendehupltr
A- A A+

História

Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva- právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií.


Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával. Z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia.
Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj grécko-katolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám postavené na okrajoch historického jadra.
Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo14. - 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.
V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 - 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr sa v meste zakladajú rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.
Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici nášho storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do II. svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do smutne známych koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. V januári roku 1945 bolo mesto oslobodené rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.
Sabinov sa začal zviechať z útrap vojny. Obyvatelia sa zapájali do znovu oživenia existujúcich podnikov. Správa mesta zabezpečovala nevyhnutné úlohy súvisiace so zásobovaním obyvateľstva, riešením bytovej otázky a obnove spojenia. V tom čase sídlil v meste aj Okresný národný výbor. Postupne boli vybudované nové priemyselné závody. Sabinov sa stal strediskom spracovania ovocia a zeleniny, dreva, kovov, mlieka, bola tu strojno-traktorová stanica a stavebný priemysel. Rozvinulo sa školstvo, zdravotníctvo, kultúrny a športový život. Z malého3-tisícového mestečka vybudovaním nových sídlisk a pripojením časti Orkucany vyrástlo 12-tisícové moderné mesto, druhé najväčšie v okrese Prešov. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v 70. - 80. rokoch, keď vrcholili všetky formy bytovej výstavby. V modernizovaných a rozširovaných výrobných závodoch nachádzali svoje uplatnenie občania mesta i blízkeho okolia. Život mesta nestagnuje ani po novembri 1989.Napriek zložitým podmienkam sa dokončujú rozostavané byty. Úspešne skončila malá privatizácia, vznikajú nové, progresívne súkromné podniky a spoločnosti.
Súčasný Sabinov je perspektívnym mestom s vyše 12-tisíc obyvateľmi, ktorí tu nachádzajú všetky potrebné vybavenia a služby. Pýchou mesta sú štyri základné školy, z toho dve v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Sabinov, gymnázium a Spojená škola na ulici SNP 16 s organizačnými zložkami – Obchodná akadémia a Stredná odborná škola polytechnická. O zdravie občanov sa stará samostatná Poliklinika Sabinov, n.o., ktorej zakladateľom je mesto Sabinov a niekoľko súkromných zdravotných ambulancii. Bohatý kultúrny život mesta rozvíja Mestské kultúrne stredisko. Jeho folklórny súbor Sabinovčan, účastník viacerých zahraničných festivalov, detský súbor Sabiník a dychová hudba Sabinka reprezentujú Sabinov ďaleko za hranicami mesta. V meste sa natáčal československý film Obchod na korze, ktorý získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966. Estetické cítenie a umeleckú výchovu mládeže rozvíja Základná umelecká škola s niekoľkými odbormi. V meste pôsobí aj špeciálna základná škola - Spojená škola na ulici SNP 15. Pre všestranný rozvoj športu bola dobudovaný zimný štadión a letné kúpalisko s predhrievanou vodou. K nevšedným zážitkom návštevníkov Sabinova patrí prechádzka jeho historickým jadrom - námestím i bočnými romatickými uličkami, kde sa nachádzajú bašty a múry niekdajšieho opevnenia mesta zvýrazňujúce jeho stredovekú slávu. Veľmi pekné sú vychádzky do lesoparku Švabľovka, pre turistov sú vyznačené trasy v okolitých pohoriach Čergov a Bachureň s prekrásnymi prírodnými scenériami a zrúcaninami Hanigovského hradu. Najvýznamnejšie rekreačné stredisko Drienica - Lysá leží v tesnej blízkosti mesta a slúži aj pre vyznávačov zimnej turistiky a lyžovania.
Mesto je zriaďovateľom dvoch základných škôl, piatich materských škôl, základnej umeleckej školy, centra voľného času a mestského kultúrneho strediska. Mesto Sabinov má účasť v nasledujúcich obchodných organizáciách: Verejnoprospešné služby s.r.o. (100 %), Mestské lesy Sabinov s.r.o. (100 %), Sabyt s.r.o. Sabinov (51 %). Mesto Sabinov je zakladateľom dvoch neziskových organizácii: Poliklinika Sabinov, n.o. a Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti Sabinov, n.o.. Mesto Sabinov má majetkové práva v týchto obchodných spoločnostiach: Spoločnosť Šariš, a.s., Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., AGROKOMBINÁT, akciová spoločnosť a Prima banka Slovensko, a.s..
Na námestí sa nachádzajú aj artefakty moderného umenia. V júni 2016 počas dní mesta Sabinov, pri príležitosti 50. výročia udelenia Oscara pre film Obchod na korze, ktorý sa nakrúcal na sabinovskom námestí, bola odhalená socha Juraja Andraščíka. Socha predstavuje modernú 3D verziu, avšak povestný rytier nemá v ruke meč, ale gombík, čo priamo nadväzuje na dejovú líniu filmu a na galantérny obchod na korze, ktorý je hlavnou nehereckou kulisou tragického príbehu z čias 2. svetovej vojny. Táto dominanta tvorí vstup do mesta zo severnej strany. Na opačnom konci mesta, na jeho južnej strane sa nachádza socha Sabíny od toho istého umelca. Tá bola odhalená v júni 2014 a predstavuje mladú ženu Sabínu, ktorá pomáha topiacemu sa kráľovi Belovi IV. Ide o priamy odkaz na povesť, ktorá sa však pravdepodobne nezakladá na historickom jadre. Je však pozoruhodné, že meno mladej ženy je etymologickým základom pre súčasný slovenský názov mesta. Ďalšou dominantou, ktorá sa však nachádza mimo historického jadra je turistická rozhľadňa. Bola odhalená v septembri 2020 a umožňuje turistom výhľad na mesto z vtáčej perspektívy. Za dobrej viditeľnosti je možný výhľad aj ďaleko za hranice mesta. Rozhľadňa sa nachádza na kopci nad mestom v pohorí Bachurne nad lesoparkom Švabľovka. Miestny názov kopca v dialekte je Šanec. Na rozhľadňu vedie chodník so značkami.
Poslaním mesta je skvalitňovanie života jeho obyvateľov. Víziu rozvoja mesta, prioritné rozvojové oblasti a strategické ciele ich naplnenia určuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Sabinov na roky 2016 – 2022, ktorý je základným východiskom pre spracovanie ďalších materiálov rozvoja jednotlivých oblastí života mesta. Čiastkové vízie rozvoja miesta sú spracované v Komunitnom pláne mesta Sabinov, v Koncepcii cestovného ruchu a tiež v Programe odpadového hospodárstva.

Mesto prostredníctvom jeho príspevkovej organizácie vydáva v pravidelnom mesačnom intervale Spravodajcu mesta Sabinov. Noviny informujú čitateľov o živote mesta Sabinov. Obsah tvoria informácie o aktivitách mestskej samosprávy. Ďalej noviny zahrňujú novinky z kultúrneho života, zo školstva, športu, sociálnej starostlivosti a i. Noviny informujú aj o činnostiach inštitúcií a zariadení v meste.
Mesto má zriadené webové sídlo www.sabinov.sk, ktoré je hlavným komunikačným kanálom pre verejnosť. Zároveň na komunikáciu s občanmi využíva aplikáciu Odkaz pre starostu, SMS systém a mobilnú aplikáciu ROZANA. O aktuálnom dianí v meste a novinkách informuje aj prostredníctvom oficiálneho profilu mesta a osobného funpage profilu primátora mesta na sociálnej sieti Facebook. Na zverejnenie oficiálnych informácii slúžia dve úradné tabule, a to v sídle Mestského úradu v Sabinove a pred sídlom Mestského kultúrneho strediska.

 

Digitálne mesto

Kontakt MsP

msp m

Odkaz pre starostu

Zimný štadión

zimny stadion

Poliklinika - kontakty

poliklinika

  ROZANAlogo nologinSMS systém mestalogo SMS Geografický systémlogo gisplan1Smart citySabinov smartcityParticipatívny rozpočetPartici r

Komunitný plán 2021 - 2027KPSS21 27
Sabinovský cintoríncintorinProjekty z EUProjektyzEU

INTERREG PL-SKInterreg logo

FOND NA PODPORU ŠPORTUfond nPS logo new

Odpadové hospodárstvoodpadove hospodarstvo

 

Partnerské mestá

Erb Siedlec111SIEDLCE
Erb Sobeslav111SOBĚSLAV

Erb KenderesKENDERES

 

Erb CubukÇUBUK

 

Kontakt

Mestský úrad Sabinov
Námestie slobody 57
083 01 Sabinov

Tel. ústredňa : 051 / 48 80 422
Fax : 051 / 45 23 530
e-mail :

Fotogaléria

Cookies nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Používaním/ zobrazovaním stránky vyjadrujete súhlas s používaním a uchovávaním cookies. Čo sú to Cookies?