Cena mesta Sabinov je spoločenským ocenením práce významných osobností, resp. kolektívov a ich podielu na rozvoji mesta Sabinov.
Štatút mesta Sabinov upravuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi postavenie a pôsobnosť mesta, práva a povinnosti obyvateľov mesta, základné zásady hospodárenia mesta a nakladania s majetkom mesta, postavenie a pôsobnosť mestského zastupiteľstva, primátora a ďalších orgánov mestskej samosprávy, ich vnútornú štruktúru, formy a metódy ich činnosti, symboly mesta, postup pri udeľovaní čestného občianstva, cien mesta a odmien; ako i vzťahy mesta k ostatným subjektom verejnej správy.
Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva- právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií.
Matematicko-geografická poloha Sabinova je daná súradnicami 49° 07' 43" severnej geografickej šírky ako najsevernejšieho bodu ležiaceho na kóte 420,1 m n.m. v doline Čierneho potoka pri Hájnej hôrke a 49° 04' 00" severnej geografickej šírky v najjužnejšom bode, ktorý leží na nive Torysy na styku s katastrom Ostrovan.
