Pri príležitosti osláv 80. výročia SNP sme v Sabinove odhalili pamätnú tabuľu pplk. Ľudovítovi Pavlovi Sýkorovi, ktorý predstavuje jednu zo zabudnutých osobností demokratického odboja 2. svetovej vojny.
Podplukovník Ľudovít Pavel Sýkora sa narodil 16. marca 1897 v Bardejove, kde strávil svoje detstvo a mladosť. Štyri roky študoval na gymnáziu a po jeho ukončení pokračoval v štúdiu na Učiteľskom ústave v Prešove, ktorý ukončil nostrifikačnou skúškou a skúškou z hospodárskeho odboru. Hneď po ukončení štúdia bol povolaný do rakúskouhorskej armády. Koniec vojny a vznik Československej republiky, tak ako väčšina jeho spolubojovníkov, prijal s nadšením. Konečne sa mohol vrátiť domov a venovať sa svojmu učiteľskému povolaniu. V rokoch 1918 - 1920 pôsobil ako učiteľ v ľudovej škole v Abrahámovciach, potom v rokoch 1920 - 1924 v Bardejove. Od roku 1924 sa stal správcom školy v Kysaku. Pedagogicky pôsobil v Košiciah ako riaditeľ štátnej ľudovej školy a do roku 1938, kedy ich obsadilo Maďarsko.
Ľudovít Pavel Sýkora pochádzal z evanjelickej rodiny a mal demokratické zmýšľanie. Bol slovenským vlastencom, zároveň však aj oddaným občanom Československej republiky. Uvedomoval si problémy a neľahkú, hlavne sociálno-ekonomickú situáciu na Slovensku. Snažil sa hľadať riešenia problémov v spoločnom úsilí a porozumení slovenského a českého národa, najmä prostredníctvom ľudovo-výchovnej a osvetovej činnosti. Po nútenom odchode s Košíc pôsobil ako učiteľ meštianskej školy v rokoch 1939 - 1940 v Lipanoch a v rokoch 1940 - 1944 v Sabinove. Vznik Slovenského štátu a nové politické pomery, ktoré nastali na Slovensku odmietal a už od roku 1939 sa zapojil do ilegálnej odbojovej činnosti.
Odbojová činnosť Ľudovíta Pavla Sýkoru sa začala od roku 1939. Po jeho príchode do Sabinova v marci 1939 sa v rámci evanjelického prostredia začal kontaktovať s čekoslovensky zmýšľajúcimi občanmi Sabinova a Čechmi, ktorí tu žili. Patrili medzi nich aj pán Doubek, Emanual Šmidl, Aloiz Beránek a Hrubý. Ich politickým cieľom bolo obnovenie demokratickej Československej republiky, nezmieriteľný boj proti fašizmu a okupanatom, diktatúre a cudzej nadvlády.
V Sabinove si postupne vytvoril vlastnú odbojovú skupinu, do ktorej podľa jeho vlastného osvedčenia z 26.12.1947 patrili:
- Aloiz Beránek (podnikateľ z Lipian),
- Juraj Bizon (neskorší veliteľ Národnej bezpečnosti v Lipanoch),
- Štefan Cehelský (drevoobchodník zo Sabinova),
- Vojtek Cuker (učiteľ zo Sabinova),
- Jozef Galanda (železničný zamestnanec zo Sabinova),
- Dr. Ľudovít Grek (povojnový hlavný radca povereníctva vnútra v Bratislave),
- Ján Hroboň (evanjelický farár v Sabinove),
- Rudolf Ichniovský (kominársky majster zo Sabinova),
- Imrich Jacko (tesár z Brezovice nad Torysou),
- Škpt. Alexander Junas (dôstojník z povolania),
- Ján Kračmár (súdny revident zo Sabinova),
- Štefan Krämer (riaditeľ meštianskej školy v Sabinove),
- Peter Martinček (hlavný trafikant zo Sabinova),
- Vincent Norko Štofčík (sódovkár zo Sabinova),
- Ing. Alexander Palša (riaditeľ štátnej roľníckej školy v Sabinove),
- Štefan Pinka (krajčír z Lipan),
- Jozef Prídavok (železničiar vo výslužbe zo Sabinova),
- Ján Sopčák (hostinský z Červenice nad Torysou),
- Emil (Emanuel) Šmídl (automechanik zo Sabinova),
- Andrej Šoltys (roľník z Jakubovian),
- Ján Šoltys (obchodník zo Sabinova),
- Ján Tuleja (roľník z Ňaršan - dnešné Ražňany),
- Andrej Zaleta (poštový zamestnanec zo Sabinova),
- Peter Židovský (roľník z Jastrabieho),
- Jozef Žilka (roľník z Červenice).
V rámci nej vytvoril Okresný ilegálny výbor v Sabinove, ktorý bol ako prvý na Slovensku sprisahaný už 4. mája 1942.
Ilegálna odbojová činnosť Ľudovíta Pavla Sýkoru a jeho odbojovej skupiny v prvej fáze do vypuknutia Slovenského národného povstania spočívala v zbieraní finančných prostriedkov, šatstva, výstroja, zbraní, streliva a výbušnín. Neskôr začali vykonávať záškodnícku činnosť. Cestoval po Slovensku ako spojka a sám ukrýval prenasledované osoby, odbojárov, spojky, ruských, srbských a poľskýh utečencov. Podieľal sa na organizovaní prechodov utečencov, hlavne československých vojakov a dôstojníkov z Protektorátu Čechy a Morava cez Slovensko do zahraničia, aby mohli ďalej bojovať proti nacistickému Nemecku.
Aktívna bojová činnosť sa začala pre Ľudovíta Pavla Sýkoru 1.9.1944, kedy vstúpil do partizánskej brigády Alexandra Nevského. Odbojová skupina v Sabinove pokračovala ďalej v činnosti pod vedením Petra Martinčeka, ktorý bol nekôr zatknutý. Štáb partizánskej brigády Alexandra Nevského sídlil pri obci Kríže v Čergovskom pohorí. Jej jednotlivé oddiely vytvorili kruhovú obranu v kruhu Livov Livovská Huta, Olejnikov, Abrušovce a Baranie. V tom čase sa už v tomto priestore viedli urputné boje s postupujúcimi nemeckými jednotkami. Ľudovít Pavol Sýkora hneď po svojom príchode zorganizoval silnú dobrovoľnícku čatu, neskôr prápor, ktorý tvorili dobrovoľníci, dôstojníci a vojaci dvoch východoslovenských divíziíl. So svojou jednotkou sa hneď zapojil do obranných bojov.
Z dôvodu nebezpečenstva obkľúčenia nemeckými jednotkami a na základe rozkazu, ktorý dostal veliteľ partizánskej brigády pplk. Karasiov bola zhromaždená celá brigáda, vrátane oddielu Kpt. Sýkoru a horskej kanónovej batérie npor. Ožvoldíka pod Minčolom, spolu okolo 800 bojovníkov. Náslesdne sa večer 8. septembra 1944 začal presun na stredné Slovensko na pomoc bojujúcim povstaleckým jednotkám.
V roku 1952 bol vylúčený z KSČ a v roku 1953 bol v hodnosti podplukovníka preradený do zálohy. Ako dôchodca žil do roku 1955 v Bratislave, potom v Košiciach a od roku 1966 v Sabinove. Naďalej sa venoval problematike hasičstva a včelárstvu a ich osvetovej propagácii. Nezabúdal ani na zážitky z vojny a protifašistického odboja, o ktorých napísal viacero článkov. Za svoju bojovú činnosť získsal 5 vyznamenaní počas 1. svetovej vojny. V roku 1945 bol vyznamenaný Radom SNP 1. triedy, Československým vojnovým krížom 1939, Československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom, Československou medailou Za zásluhy 1. stupňa, jehoslovenským Radom partizánskej hviezdy 2. stupňa. V roku 1969 bol vyznamenaný sovietskym Radom červenej hviezdy a Radom Veľkej vlasteneckej vojny. Zároveň za jeho bojové zásluhy bol ocenený čestným občianstvom mesta Sabinov, Krupiny a obce Hostie.
Česť jeho pamiatke
Pamätnú tabuľu pplk. Ľudovíta Pavla Sýkoru odhalili pplk. v. v. Miroslav Tomčík - člen základnej organizácie SZPB v Sabinove (Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v Sabinove) a primátor mesta Sabinov Ing. Michal Repaský.
